Preskočiť na hlavný obsah

Rizikové faktory onkologických ochorení

Fajčenie

Predpokladá sa, že fajčenie je príčinou približne 30 % úmrtí na rakovinu. Riziko vzniku rakoviny pľúc je 10 až 20-krát častejšie u fajčiarov ako u nefajčiarov a približne 90 % úmrtí spôsobených malígnym ochorením pľúc je zapríčinených fajčením. Bolo pozorované, že fajčenie sa spolupodieľa pri vzniku nádorov pľúc, močovopohlavných a tráviacich orgánov (žalúdka, hrubého čreva a konečníka, pankreasu). Pasívne fajčenie je príčinou dvojnásobného rizika rakoviny pľúc.

Alkohol

V poslednej dobe pribúdajú dôkazy o negatívnom vplyve užívania alkoholu na vznik rakoviny. Tiež ľudia s cirhózou pečene majú zvýšené riziko rakoviny pečene.

Ionizujúce žiarenie

Je príčinným faktorom vzniku leukémii, lymfómov a rôznych typov rakoviny.

UV žiarenie

Zvyšuje riziko vzniku malígneho melanómu (rakoviny kože) a ostatných kožných nádorov (bazocelulárneho a skvamocelulárneho karcinómu).

Elektromagnetické pole

Nezistila sa priama súvislosť medzi pôsobením elektromagnetického poľa a vznikom rakoviny, avšak bolo pozorované, že ľudia pracujúci s vysokým napätím majú však zvýšené riziko vzniku gliómov (nádorov mozgu). Súvislosť zvýšeného rizika rakoviny vplyvom zobrazovacieho vyšetrovania magnetickou rezonanciou sa nepotvrdila.

Azbest

Expozícia azbestu zvyšuje riziko vzniku rakoviny pľúc, pohrudnice a pobrušnice.

Dietetické faktory

Príčinná súvislosť je pravdepodobná pri nasledujúcich vplyvoch stravy:

  1. zvýšený príjem nasýtených tukov: rakovina prsnej žľazy a hrubého čreva
  2. vysoký kalorický príjem: rakovina prsnej žľazy, maternice, prostaty, hrubého čreva a žlčníka
  3. zvýšený príjem živočíšnych tukov, najmä červeného mäsa: rakovina prsnej žľazy, maternice a hrubého čreva
  4. príjem alkoholu, najmä u fajčiarov: rakovina oblasti hlavy a krku, pažeráku a pečene
  5. zvýšený príjem soli, údených a spálených jedál: rakovina pažeráku, žalúdka
  6. nitráty a nitritové aditíva: rakovina tenkého čreva.

BMI (body mass index) a cvičenie

Pozorovala sa spojitosť medzi obezitou a zvýšeným rizikom vzniku rakoviny prsnej žľazy, ženských pohlavných orgánov a prostaty. Predpokladá sa, že pravidelné cvičenie znižuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva a prsnej žľazy.

Chemické faktory

Je známe veľké množstvo chemických látok, pri ktorých sa predpokladá príčinný vzťah k určitým nádorovým ochoreniam (napr. farbív k vzniku rakoviny obličiek).

Vírusy

Je známe, že retrovírusy majú schopnosť zabudovať svoju genetickú informáciu do genómu hostiteľa a podľa toho, kde sa zabudujú, môžu zabraňovať zániku poškodených buniek a spôsobovať ich zvýšený rast, čo môže viesť k vzniku nádorového ochorenia. Zistila sa napríklad príčinná súvislosť medzi infekciou EBV (Ebstein–Barrovej vírus) a lymfómami, niektorých podtypov HPV (human papilloma virus) (najmä podtypy 16, 18) a rakovinou krčka maternice, ako aj nádormi hlavy a krku, HSV-8 (herpes simplex virus) a Kaposiho sarkómom.

Baktérie

Je známe, že napríklad infekcia baktériou Helicobacter pylori u vnímavých jedincov je spojená so zvýšeným rizikom rakoviny žalúdka a lymfómov žalúdka (MALT-typu).

Genetické faktory

Sú známe mnohé genetické syndrómy, ako aj jednotlivé genetické odchýlky, ktoré zvyšujú riziko vzniku určitých nádorových ochorení a syndrómov (napr. mutácia BRCA-1 je spojená so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny prsnej žľazy a ovárií. Klinefelterov syndróm je spojený so zvýšeným rizikom vzniku primárneho nádoru zo zárodočných buniek oblasti medzihrudia a jedného podtypu leukémie, tzv. akútnej megakaryocytovej leukémie.

Znížená funkcia imunitného systému

Znížená funkcia imunitného systému je spojená s vyšším rizikom vývoja nádorových ochorení, napr. lymfómov u pacientov po transplantácii orgánov, ktorí trvale užívajú lieky potláčajúce vlastný imunitný systém, alebo u pacientov s infekciou HIV a ochorením AIDS.

Znečistenie životného prostredia

Znečistenie ovzdušia z emisií, z produktov spaľovania tuhých palív zahŕňa pôsobenie dokázaných karcinogénov. Expozícia emisií z dieselových motorov, benzénu, ale i anorganických karcinogénov, ako sú azbest, arzén a zlúčeniny chrómu, zvyšujú riziko najmä nádorov pľúc. Na náraste výskytu malignít sa môže podieľať pitie vody kontaminovanej vláknami azbestu, uhľovodíkmi, pesticídmi, ťažkými kovmi a rádioaktívnymi izotopmi, ktoré majú karcinogénny účinok, ako i znečistenie dezinfekčnými produktmi, organickými rozpúšťadlami, nitritmi, nitrátmi, pesticídmi.

 

Zníženie pravdepodobnosti vzniku nádorových ochorení sa predpokladá pri nasledujúcich opatreniach:

  1. strava s vysokým podielom ovocia
  2. strava s podielom zeleniny obsahujúcej indoly (kapusta, karfiol, brokolica) – znížené riziko vzniku sa zistilo v pozorovacích (observačných) štúdiách pri rakovine hrubého čreva, žalúdka, prsnej žľazy a krčka maternice
  3. príjem bioflavonoidov (ich obsah sa zistil v červenom víne a čiernej čokoláde)
  4. spojitosť sa zistila s denným príjmom malého množstva kyseliny acetylosalicylovej a redukciou rizika vzniku rakoviny hrubého čreva (pozor však u ľudí, ktorí nemôžu užívať kyselinu acetylosalicylovú, alebo nesteroidné antireumatiká)
  5. znížené pôsobenie látok s možným vplyvom na vznik rakoviny (niektoré chemické látky – napr. farbivá, azbest, fajčenie)
  6. pravidelná fyzická aktivita
  7. u rizikových jedincov – očkovanie proti vírusu hepatitídy B, ktorý je príčinným faktorom vzniku rakoviny pečene
  8. očkovanie proti HPV (human papilloma virus), ktorý je príčinným faktorom vzniku rakoviny krčka maternice.